Na čo slúži manuál – príhovor pracovníka Oddelenia kultúry, ktorý hovorí za všetky inštitúcie a mesto (rámcovať manuál ako nástroj, ktorý systematizuje procesy umiestňovania a starostlivosti o diela).

• „executive summary“
• dôvody vzniku manuálu, poukázať na problémy a nesystémové postupy, ktoré sa v minulosti vyskytovali (teda prečo vznikol)
• kedy ho používať
• komu slúži
• ako slúži
• kto ho vypracoval
• čo sa stane, ak ho budú aktéri používať

---

➊ Vízia mesta Bratislava pre diela vo verejnom priestore

Dopoiť (OK)

• Postoj mesta Bratislava ku dielam vo verejnom priestore a vízia do budúcna
• Prepojenie na kultúrnu politiku mesta + premostenie na nový stavebný zákon
• Prepojenie na identitu mesta a aký je význam diel vo verejnom priestore mesta Bratislava

---

➋ Kedy použíť manuál

• Komu manuál slúži – prehľad cieľových skupín
  
• Rozcestník, kedy použiť manuál
  • modelové situácie (category entry points) s prelinkovaním na konkrétnu časť manuálu (alebo odkazom na stranu)

---

➌ Podoby verejného umenia

Umelecké dielo vo verejnom priestore je autorský výtvarný, architektonický alebo intermediálny objekt alebo zásah, ktorý je sprístupnený na verejnom mieste. Od bežných utilitárnych prvkov sa odlišuje tým, že:

Umenie vo verejnom priestore bolo v minulosti tradične spájané predovšetkým s komemoratívnou funkciou (pamätníky, pomníky, pamätné tabule, sakrálne objekty). Diela mali reprezentatívny charakter, vyjadrovali mocenské alebo náboženské idey, posolstvá a často sa v nich uplatňovala heroizujúca ikonografia. 

V 20. storočí sa verejné umenie postupne demokratizuje, jeho forma sa uvoľňuje od tradičných polôh sochárstva k abstraktnejším, až po tzv. rozšírené pole sochárstva, ktoré otvára možnosti pre využitie nových médií, objektu, inštalácie či performatívneho umenia. S technologickým rozmachom pribúdajú nové formy a možnosti výroby, použitie experimentálnych materiálov, uplatnenie dizajnu, digitálnych médií, svetla, zvuku a systémov umelej inteligencie. 

V súčasných prístupoch tvorby verejného umenia sa kladie vyšší dôraz na participáciu obyvateľov, resp. užívateľov priestoru. Tvorba diel je založená na medziodborovej spolupráci, plánuje sa vopred s ohľadom na existujúce priestorové a komunitné rámce. Kladie sa dôraz na udržateľnosť, inkluzívnosť a ekologické hodnoty. Dielo by malo nadväzovať na umelecko-historické tradície a reflektovať potreby súčasnej spoločnosti v rámci zachovania všeobecnej bezpečnosti a medziľudskej úcty.

Základné rozdelenie

Rozdelenie podľa kontextu / umiestnenia

1. Exteriérové diela

→ trvalé alebo dočasné diela vo verejnom priestore interagujúce s poveternostnými podmienkami

2. Interiérové diela

→ diela v interiéri verejných budov, majú spravidla iné technické parametre

3. Architektonicky integrované diela

→ súčasť architektonického konceptu stavby, v exteriéri aj interiéri

Rozdelenie podľa trvania

1. Permanentné diela

Diela trvalej povahy sú v priestore umiestnené dlhodobo a tvoria stálu súčasť prostredia, nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu musia, na rozdiel od dočasných inštalácií, spĺňať vyššie nároky z hľadiska fyzickej odolnosti, nutnosti zohľadnenia kontextu miesta a obhájenia myšlienky, ktorú dielo reprezentuje. 

Vzhľadom na význam umiestnenia permanentného diela na verejnom priestranstve by malo samotnej realizácii predchádzať odborné posúdenie zámeru, kvalifikované posúdenie kvality diela a dohoda so všetkými zainteresovanými aktérmi (napr. v rámci verejnej či vyzvanej súťaže návrhov).

2. Dočasné diela, umelecké intervencie a performatívne formy (diela dočasnej povahy)

Dočasné umelecké intervencie vo verejnom priestore majú obmedzené trvanie spravidla do jedného roka. Zahŕňajú kurátorské projekty, miesto špecifické inštalácie či pouličné výstavy a festivaly umenia napr. Biela noc, pri ktorých sú požiadavky na povoľovanie a technickú odolnosť nižšie než pri trvalých dielach. Vyznačujú sa menšími nárokmi na trvácnosť, no o to väčším dôrazom na aktuálnosť, experiment a komunikáciu s prostredím. Ich dočasnosť umožňuje väčšiu mieru tvorivej slobody, reakciu na spoločenské témy a testovanie nových umeleckých prístupov vo verejnom priestore bez trvalého zásahu.

Diela robia mestské prostredie  živším a podnetnejším miestom pre život. Kritériá z hľadiska povoľovacích procesov na osadenie sú menej striktné, často stačí povolenie na osobitné užívanie verejného priestranstva a oznámenie zámeru mestskej časti. Pri dočasných dielach je potrebné stanoviť zodpovednosti za ich správu, údržbu a deinštaláciu, ako aj vypracovať harmonogram určujúci termíny inštalácie, trvania a odstránenia diela.

Typológia

Rozdelenie podľa typu

Kapitola rozlišuje a opisuje rôzne formy, ktoré môže umenie vo verejnom priestore nadobúdať, a tým zároveň vytvára základnú terminológiu používanú ďalej v dokumente. Jednotlivé kategórie umeleckých diel ilustruje na príkladoch dobrej praxe.

Cieľom nasledujúceho prehľadu je stručné vysvetlenie pojmov. Súpis základných typologických kategórií diel hmotnej povahy slúži tiež k lepšiemu porozumeniu už existujúcim dielam a pomáha k definovaniu ich zmyslu a cieľa.

1. Dielo spojené s architektúrou

Architektonicky integrované umelecké dielo, ktoré je priamo súčasťou stavby alebo urbanistickej štruktúry. Obohacuje architektúru esteticky aj symbolicky, využíva jej koncepčné, funkčné, materiálové a kompozičné možnosti.

2. Reliéf, mozaika a iné (2D) objekty

Reliéf vnímame medzi plošnou a priestorovou formou – narába s plošným modelovaním. Uplatňuje sa na fasádach architektúry, deliacich stenách, portáloch, dotvára komemoratívne diela. Dokáže sprostredkovať naratívny aj abstraktný obsah.

Mozaika 

Mozaika je výtvarnou technikou narábajúcou s drobnými prvkami kameňa, skla, keramiky, smaltu, kovu či iných materiálov, ktoré sú vkladané do podkladu (malta, cement, omietka, lepidlo) a tvoria obraz alebo ornament.

3. Drobná architektúra, dizajn, herný prvok

Drobné stavby a objekty, ktoré spájajú praktické využitie s umeleckým riešením. Vymedzujú sa z bežnej sériovej výroby a stávajú sa interaktívnymi, kultivujúcimi prvkami pre skvalitnenie trávenia voľného času.

4. Fontána, studňa, vodný prvok

Komplexné umelecké diela, ktoré využívajú dynamiku a vlastnosti vody ako výtvarný a kompozičný prostriedok. Realizácií predchádza starostlivý hospodársky plán a premyslená stratégia prívodu a spracovania vody. Vyžadujú si pravidelnú revitalizáciu a správu funkčných mechanizmov. Plnia estetickú, ekologickú a klimatickú funkciu – v prostredí pôsobia ako ochladzujúce prvky. Majú mestotvorný charakter s akcentom na rekreačno-pobytovú funkciu. Na osvieženie v mestskom prostredí slúžia pitné fontánky, ktoré rovnako môžu mať dizajnové-výtvarné riešenie.

5. Nové médiá, streetart, inštalácia

Diela využívajúce nové technológie, materiály, techniky a prístupy v tvorbe vizuálneho umenia. Vznikajú ako nová vrstva pridaná do existujúceho prostredia. Pri ich plánovanom vzniku je potrebné, aby vhodne (koncepčne a vizuálne) reagovali na už existujúce súvislosti daného miesta, teda aby vznikali miesto-špecificky. Ak nesú kritický alebo komunitný obsah stimulujúci participáciu verejnosti, je žiadúce k dielu pridať sprístupňujúci komentár, ktorý nenarúša integritu prostredia. 

6. Pamätná tabuľa

Menšie, zvyčajne plošné diela pracujúce s textom a vročeniami, ktoré sú inštalované na fasáde alebo stoja samostatne pripevnené k vhodnému podstavcu. V mnohých prípadoch sú integrálnou súčasťou komemoratívnych diel (pomníkov, pamätníkov), ktoré dotvárajú a jasne, slovne, sprístupňujú ich posolstvá. Pripomínajú osobnosť, udalosť alebo dejinný moment – najčastejšie sú venované osobnostiam z oblasti vedy, kultúry, spoločenského života alebo spolkom/investorom prispievajúcim k všeobecnému spoločenskému rozvoju. Ich umeleckú kvalitu určuje vizuálne zvládnutý typografický návrh.

Sú informačným prvkom a často je ich súčasťou aj reliéfny portrét konkrétnej osobnosti, ktorú tabuľa pripomína.

7. Pamätník

Samostatne stojace dielo väčšieho rozsahu, spravidla vznikajúce prostredníctvom architektonickej alebo výtvarnej súťaže. Pamätník má miestotvorný (dominantný) charakter, stáva sa orientačným bodom a kultúrnym symbolom. Pripomína významnú historickú udalosť alebo osobnosť. Zvyčajne využíva kombináciu viacerých foriem umenia – cez figurálny, abstraktný či konceptuálny umelecký jazyk. 

Tradične ide o rozsiahlejšie sochársko-architektonické dielo s komemoratívnou funkciou. Väčšinou sa umiestňujú na frekventované miesta, aby boli ľahko prístupné, inokedy sú špecificky situované na mieste, kde sa konkrétna udalosť odohrala, vtedy sa môžu dostať aj do voľnej prírody (špecificky zvolené umiestnenie, ktoré by malo byť spojené s témou pamätníka).

8. Pomník

Komemoratívne dielo, zvyčajne menšej mierky ako pamätník. Tradične chápaný ako figuratívne sochárske dielo, ktoré vzdáva poctu konkrétnej osobe, skupine alebo udalosti. Pomník dotvára už existujúci priestor a vzťahuje sa k lokalite spojenej s osobnosťou či dejinnou udalosťou.

Tradičné klasické pamätníky a pomníky sa vyznačujú trvanlivosťou (fyzickou – materiál kameň, bronz ale aj ideovou – nadčasovosť, večnosť idey), statickosťou, nemennosťou, vznešenosťou, heroickosťou, monumentálnosťou. Monumenty majú pietno-historicko-politický rozmer, a esteticko-formálny rozmer.

9. Sakrálne objekty a diela

Kríže, kaplnky, božie muky a ďalšie sakrálne prvky sú spojené s duchovnou tradíciou. V priestore vytvárajú miesta na pozastavenie, stíšenie, modlitbu či meditáciu.

Princípy posudzovania kvality

Princípy posudzovania kvality umeleckých diel vo verejnom priestore

Umenie vo verejnom priestore priamo ovplyvňuje celkovú kvalitu prostredia, v ktorom sa nachádza a súčasne má výrazný vplyv na vkus a myslenie širšej spoločnosti. Je preto žiaduce aby mesto iniciovalo a podporovalo vznik kvalitných umeleckých diel – autentických konceptov a kvalitných autorských projektov, ktoré majú potenciál stať sa neoddeliteľnou súčasťou jedinečnej kultúrnej identity mesta.

Kritériá a princípy pre posudzovanie kvality umenia vo verejnom priestore: 

⬤ Význam diela z hľadiska jeho relevancie pre umiestnenie v meste 
(význam témy diela, potreba alebo vhodnosť umiestnenia umeleckého diela vo verejnom priestore hlavného mesta  – princíp spoločenského významu, princíp etiky a inkluzívnosti, ktorý zohľadňuje rozmanité kultúrne, sociálne, rodové a generačné kontexty, relevantnosť témy vo vzťahu k modernej kultúrnej identite mesta)  

⬤ Vhodnosť umiestnenia diela v danej lokalite, alebo premiestnenia do danej lokality 
(princíp zachovania mierky, kompozícia a orientácia diela v danom priestore, premyslené riešenie vrátane potrebného napojenia na siete – osvetlenie, voda, atď., zohľadnenie špecifických vlastností terénu a prírodného prostredia meniacich sa v čase, prístupnosť) 

⬤ Väzba diela na danú lokalitu  
(princíp väzby na dané prostredie, architektúru, urbanistické, historické, sociálne a environmentálne aspekty miesta. Architektonické a urbanistické nazeranie na miesto ako celok, ktorého je umelecké dielo súčasťou – spolupráca s architektom už vo fáze návrhu je kľúčová. Zohľadnenie prevádzkových väzieb lokality – dopravné a iné funkčné využitie priestranstva v súčasnosti a s ohľadom na budúcnosť) 

⬤ Súlad s ostatnými parametrami Koncepcie narábania s pomníkmi, pamätníkmi, pamätnými tabuľami a výtvarnými dielami na území hlavného mesta SR Bratislavy 
(princíp dôstojného prostredia artefaktu bez rušivých prvkov a princíp dodržania odstupov od existujúcich diel) 

⬤ Umelecká kvalita diela 
(kvalita a integrita autora/autorky, komplexnosť a integrita diela, profesionálne technické, výtvarné a remeselné spracovanie diela, dôraz na detail, súčasný, ideálne nadčasový výraz diela) 

⬤ Udržateľnosť umeleckého diela, vlastníctvo a spravovanie diela 
(fyzická odolnosť a trvácnosť diela prejavujúca sa napr. vhodne zvoleným materiálom a technológiou s ohľadom na aspekty environmentálnej udržateľnosti, odolnosť voči vandalizmu a krádežiam, odolnosť a stabilita konštrukčného riešenia a kotvenia) 

⬤ Realizovateľnosť a ekonomická primeranosť umeleckého diela 
(princíp hodnoty za peniaze, primeranosť prevádzkových a finančných nákladov na údržbu diela vrátane očakávaných opráv) 

⬤ Popis a informácia k dielu 
(prístupná a inkluzívna textová interpretácia)

Posudzovanie kvality

Kto posudzuje kvalitu umeleckých diel? 

1. Súťažná komisia

Stanoviť univerzálnu umeleckú kvalitu je veľmi ťažké. Zásadnú rolu v procese zabezpečenia vysokej kvality zohráva transparentý proces, ktorý sa snaží o čo najlepšie riešenie pre danú tému a situáciu, založený na kvalifikovanom posúdení výtvarnej a obsahovej kvality v rámci daného kontextu (tj. na základe odborného špecializovaného vzdelania, orientácie v odbore a profesionálnych skúseností). Známe sú príklady dobrej praxe, kde pôsobí viacero aktérov.

Komisia pre diela vo verejnom priestore – menovaný poradný orgán primátora hlavného mesta SR Bratislavy

Komisia posudzuje umiestňovanie, premiestňovanie a odstraňovanie diel, ako sú pamätníky, pomníky, pamätné tabule a ďalšie druhy umeleckých diel vo verejnom priestore mesta.

Je zložená z odborníkov a odborníčok – zástupcov odborných inštitúcií hlavného mesta SR Bratislavy (zastúpené sú tu profesie historička umenia, pamiatkar, historik, architektka, urbanista, publicistka).

Externí odborníci a odborníčky vystupujú ako odborní konzultanti a recenzenzentky, predkladajú odborné stanoviská ako podklad pre komisiu (zastúpené sú tu profesie výtvarný umelec, historička umenia, pamiatkar, historik, architektka, urbanista, publicistka, kultúrna antropologička, humánna geografka, špecialistka v oblasti tvorby a implementácie kultúrnych politík a iné).

Činnosť komisie

Komisia pracuje v dvoch režimoch:

• V režime metodickom a konzultačnom.
• V režime odborného posudzovania umiestňovania diel do verejného priestoru, najmä však nových inštalácií pamätníkov, umeleckých intervencií, pomníkov, výtvarných diel a prípadne aj pamätných tabúľ vo verejnom priestore hlavného mesta.

Komisia zasadá v režime odborného posudzovania umiestňovania diel podľa potreby a v režime metodickom a konzultačnom minimálne 5-krát do roka.

Riadni členovia komisie posudzujú – hodnotia predložené návrhy a žiadosti podľa stanovených kritérií prideľovaním bodov.

Podkladom na posudzovanie sú:

• koncepcia narábania s pomníkmi, pamätníkmi a pamätnými tabuľami a výtvarnými dielami na území hlavného mesta SR Bratislavy.
• expertné posudky predložené externými odborníkmi komisie.
• stanoviská riadnych členov komisie.
• stanovisko príslušnej MČ.
• stanoviská odborných útvarov magistrátu.

Štatút Komisie dostupný na tomto linku.

2. Mestký kurátor/mestská kurátorka umenia vo verejnom priestore

Hlavné mesto v súčastnosti nemá vytvorenú pozíciu mestského kurátora/mestskej kurátorky. Hlavnou úlohu takejto odbornej pozície zvykne byť spolutvorba a implementácia koncepčných dokumentov týkajúcich sa umenia na verejných priestranstvách. Iniciuje a spolutvorí zámery obstarania nových diel, podieľa sa na príprave a realizácii verejných zákaziek, súťaží návrhov či open calls. Na úrovni mesta môže tiež poskytovať poradenské služby (mestským častiam a ďalším aktérom) a vďaka svojmu prehľadu tiež koordinovať jednotlivé zámery medzi sebou. Zvykne poskytovať školenia ďalším zložkám mesta (napr. úradníkom na mestských častiach), podieľa sa na komunikácii s verejnosťou, iniciuje participáciu dotknutých aktérov a zúčastňuje sa na progácii umenia vo verejnom priestore.

3. Nezávislí kurátori / nezávislé kurátorky

Ich rolou by mala byť garancia obsahovej a umeleckej kvality projektových zámerov. Kurátorská prax presahuje čisto výtvarné alebo architektonické znalosti. Dokáže odhaľovať vzťahy a interpretovať súvislosti umelecko-historického, spoločenského a politického kontextu. Vďaka tomu môže zvyšovať povedomie o tom, ako vhodne vyberať umelcov a umelkyne pre konkrétnu úlohu. Kurátor či kurátorka môže architektom avubanistom ponúknuť relevantný výber autorov, ktorých by bolo možné prizvať k spolupráci a pod.

Projektový manažment

Projektový manažér / projektová manažérka

Realizáciu trvalého umeleckého diela vo verejnom priestore treba vnímať ako spoločensky zodpovedný projekt. Takýto projekt má svoje formálne náležitosti, jasne definovaný cieľ a vyžaduje koordináciu viacerých aktérov, ktorí sa do procesu zapájajú v rôznych fázach. Pri rozsiahlych investíciách iniciovaných mestom je preto nevyhnutné, aby už na začiatku projektu bol určený manažér (môže to byť napríklad konkrétna inštitúcia alebo poverený orgán). Ten preberá zodpovednosť za dosiahnutie kvalitnej realizácie umeleckého diela. Ak nie je táto zodpovednosť jasne stanovená, hrozí, že sa projekt v priebehu realizácie odkloní od pôvodného konceptu alebo sa dokonca nedokončí. Projektový manažér by mal byť prítomný od začiatku až po ukončenie realizácie – od formulovania zámeru až po jeho naplnenie. Zodpovedá za zachovanie celistvosti projektu a pôvodnej idey zámeru a zároveň zabezpečuje efektívnu komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými, aby sa predišlo rozptýleniu kompetencií a nejasnostiam.

---

❹ Ako postupovať pri zámere umiestniť umelecké dielo do verejného priestoru

„Bratislava v súčinnosti s mestskou časťou vedie evidenciu, usmerňuje a koordinuje rozmiestňovanie pomníkov, pamätníkov a sôch umiestnených na verejných priestranstvách na území Bratislavy.“ (Štatút hlavného mesta SR Bratislavy, článok 35, odsek 8), dostupné na tomto linku.

Štatút hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je dokument, ktorý prijalo Mestské zastupiteľstvo v nadväznosti na zákon č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Štatút okrem iného pomenúva rozdelenie kompetencií obce/mesta medzi Bratislavu (výkonným orgánom primátora a mestského zastupiteľstva je Magistrát) a mestské časti (výkonným orgánom starostu a miestneho zastupiteľstva je miestny úrad).

Pri zámere umiestniť umelecké dielo do verejného priestoru mesta (exteriéru), je v prvom rade potrebné zistiť, komu patrí konkrétny pozemok alebo fasáda/múr/objekt, kam je zamýšľané umiestniť dielo. V prípade akýchkoľvek nejasností sa žiadateľ môže obrátiť na kultura@bratislava.sk 

Hlavné mesto reguluje z pozície vlastníka umiestňovanie diel na pozemkoch vo svojom vlastníctve a priamej/vlastnej správe. Tento proces zastrešuje oddelenie kultúry Magistrátu v súčinnosti s Komisiou pre diela vo verejnom priestore, poradným orgánom primátora, a odbornými útvarmi magistrátu.

V prípade pozemkov a stavieb, ktoré sú vlastníctvom hlavného mesta a sú zverené do správy mestskej časti alebo príspevkovej organizácie mesta, má konečné slovo o umiestnení diela dotknutá mestská časť / organizácia, ktorá je správcom.

Majetok, ktorý má správca zverený, je vlastníctvom hlavného mesta a právne úkony pri správe majetku vykonáva správca v mene hlavného mesta. Správca koná v mene hlavného mesta aj pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku hlavného mesta, ktorý spravuje.

V prípade, ak nejde o pozemok/objekt vo vlastníctve a priamej správe hlavného mesta, Komisia pre diela vo verejnom priestore je pripravená ponúknuť svoje konzultačné kapacity a jej stanovisko má v takýchto prípadoch odporúčací charakter.

Vlastníctvo pozemkov a stavieb sa dá zistiť z katastra nehnuteľností na webe kataster

Nie všetky stavby sú evidované v katastri nehnuteľností (v katastri spravidla nie sú evidované inžinierske stavby a stavby bez súpisného čísla, teda rôzne mosty, oporné múry, ale ani existujúce fontány či pamätníky). V prípade nejasností sa žiadateľ môže obrátiť s týmto typom otázok na mesto na adrese info@bratislava.sk a kultura@bratislava.sk.

Správa pozemkov vo vlastníctve mesta sa dá zistiť z mapy na tejto mape. Mapa sa aktualizuje kvartálne/polročne. Aktuálna verzia mapy na tomto linku.

Postup pri zámere umiestniť umelecké dielo do verejného priestoru (pamätník, sochu, plastiku, pamätnú tabuľu a podobne)v Bratislave:

Hlavné mesto SR Bratislava (ďalej len „hlavné mesto“) vydáva stanovisko ku každému zámeru postavenia, premiestnenia alebo odstránenia sochy, plastiky, pomníka, pamätníka, pamätnej tabule (ďalej spolu ako „dielo“) na verejnom priestranstve v Bratislave.

Podkladom na vydanie stanoviska je žiadosť, ktorá musí obsahovať prílohy:

a) stručný ideový zámer so zdôvodnením;

b) formu realizácie zámeru – súťaž návrhov alebo priame zadanie (uviesť autora);

c) návrh lokality umiestnenia so zdôvodnením;

d) mapka lokality (napr. kópia z katasterportálu);

e) fotopríloha (ak je vybraná lokalita, resp. objekt);

f) vizualizácia zámeru, ak má žiadateľ predstavu o finálnom stave.

Prílohy a) až d) sú povinnou súčasťou žiadosti. Prílohy e) a f) sa prikladajú len vtedy, ak má žiadateľ konkretizovanú predstavu o zámere a jeho umiestnení.

V žiadosti má byť uvedené, či ide o zámer trvalého alebo dočasného umiestnenia diela. V žiadosti musí byť uvedená zamýšľaná lokalita.

V prípade, ak má dielo vzísť zo súťaže návrhov, čo je preferovaný postup, jej podmienky by mali byť overené Slovenskou komorou architektov. Mesto má byť do veci prizvané na začiatku procesu, má mať možnosť vstúpiť do súťažných podmienok a nominovať svojho zástupcu/zástupcov do súťažnej poroty.

Konkrétne hotové dielo

V prípade, ak ide o konkrétne hotové dielo, ktoré je zamýšľané umiestniť do verejného priestoru, žiadateľ by mal v žiadosti zaujať stanovisko k jednotlivým kritériám, ktoré hodnotí Komisia pre diela vo verejnom priestore v rámci tzv. hodnotiaceho režimu:

1. Význam diela z hľadiska jeho relevancie pre umiestnenie v meste (význam osobnosti, alebo udalosti, potreba, alebo vhodnosť umiestnenia umeleckého diela v exteriéri hlavného mesta / na verejnom priestranstve – princíp spoločenského významu osobnosti alebo udalosti pre mesto, resp. pre štát)
2. Vhodnosť umiestnenia diela v danej lokalite, alebo premiestnenia do danej lokality (Princíp zachovania mierky v danom priestore)
3. Väzba diela na danú lokalitu (Princíp väzby osobnosti alebo udalosti na danú lokalitu / objekt / ulicu)
4. Súlad s princípom dôstojného prostredia artefaktu bez rušivých prvkov a s princípom dodržania odstupov od existujúcich diel
5. Umelecká kvalita diela, alebo podmienky na dosiahnutie kvality diela
6. Udržateľnosť umeleckého diela, vlastníctvo a spravovanie diela
7. Realizovateľnosť umeleckého diela (či návrh má zabezpečené financovanie)

Žiadosť sa podáva ako oficiálny list buď do elektronickej schránky hlavného mesta alebo papierovo poštou či do podateľne Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy na Primaciálnom námestí č. 1. 814 99 Bratislava 1. Žiadosť je adresovaná na oddelenie kultúry Magistrátu.

Každou žiadosťou sa zaoberá oddelenie kultúry, ktoré k nej zhromažďuje stanoviská odborných útvarov Magistrátu a následne ju predkladá na rokovanie Komisie pre diela vo verejnom priestore.

V prípade, ak žiadosť nie je úplná, oddelenie kultúry vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Neúplné žiadosti nie sú predkladané na rokovanie Komisie.

Aktuálne je tento postup (staršia, kratšia verzia) zverejnený na linku

Poznámka: uvedený postup je pri pozemkoch a budovách vo vlastníctve mesta v priamej správe záväzný. Vo všetkých ostatných prípadoch má odporúčací charakter.

Celý ďalší postup je záväzný pre zámery diel so zamýšľaným umiestnením na pozemkoch a stavbách vo vlastníctve a priamej správe hlavného mesta. 

Pre pozemky zverené do správy správcov alebo pozemky vo vlastníctve tretích osôb je tento postup odporúčaný. Mesto je pripravené poskytnúť svoje konzultačné kapacity so zreteľom na dosiahnutie čo najväčšej kvality diel na svojom území.

Namiesto toho odkaz na časť manuálu „Podoby berejného umenia“? Tento materiál je o umeleckých dielach vo verejnom priestore – čo je pojem z vedy o výtvarnom umení. Na začiatku procesu je však dobré si uvedomiť, o akú vec v prípade zamýšľaného diela vo verejnom priestore ide z pohľadu stavebného práva. Tento materiál pojednáva o hmotných veciach (netýka sa umeleckých akcií, happeningov či podujatí). Dielo vo verejnom priestore je široký pojem, niektoré diela sú hnuteľnými vecami, iné sú nehnuteľnosťami. Niektoré umelecké diela sú samostatnými objektmi a iné sú súčasťou stavieb ako umenie v architektúre alebo dizajn a nie sú samostatnými zo stavebného pohľadu (pri ich umiestňovaní/premiestňovaní/odstraňovaní môže ísť o stavebnú úpravu alebo údržbu stavby, na ktorej sú umiestnené). 

Diela vo verejnom priestore na pozemkoch a stavbách vo vlastníctve mesta vznikajú:

• z iniciatívy odborných útvarov a organizácií mesta
• z iniciatívy externých subjektov, t. j. iných inštitúcií či občanov a občianskych združení (ďalej súhrnne ako „žiadatelia“). Pre vyjasnenie postupu pre týchto žiadateľov slúži tento Manuál.

Diela môžu byť dočasné a trvalé. 

Pri trvalých dielach mesto Bratislava preferuje ich vznik formou verejnej súťaže návrhov, ktorej podmienky overí Slovenská komora architektov.

Pokiaľ vyhlasuje súťaž návrhov mesto, proces sa riadi pravidlami verejného obstarávania.

Postup po krokoch (prvá časť je pre zámery dočasných a trvalých diel rovnaká):

1. Žiadateľ adresuje hlavnému mestu žiadosť buď ako fyzický list poštou/do podateľne alebo ako elektronický dokument do elektronickej schránky hlavného mesta. Žiadosť má obsahovať náležitosti v zmysle zverejneného postupu.

Aktuálne je postup zverejnený tu (bude nahradený rozšírenou verziou viď vyššie, resp. odkazom na túto časť tohto Manuálu):

2. Žiadosťou sa zaoberá oddelenie kultúry magistrátu, ktoré ju posudzuje, či je úplná v zmysle zverejneného Postupu a či je relevantná (v zmysle či je fakticky správna, teda či je mesto je adresátom, či naozaj vlastní predmetný pozemok alebo stavbu). Oddelenie kultúry stráži proces. Ak žiadosť nie je úplná a správna, odd. kultúry o tom informuje žiadateľa. Ak je žiadosť úplná a správna, postupuje sa ďalším krokom.
3. Oddelenie kultúry vyžiada potrebné stanoviská príslušných odborných útvarov magistrátu (rôzne relevantné podľa konkrétneho zámeru, napr. majetkovo-právnu informáciu Nie všetky informácie o pozemkoch sú zverejnené v katastri nehnuteľností a na vyššie spomenutom dátovom portáli mesta v mape majetku mesta. Napríklad informáciu, či je o konkrétny pozemok súdny spor, alebo či je pozemok už rezervovaný pre iný zámer (výsadba stromov / parkovisko / stavba), preverujeme vždy pre konkrétny pozemok v konkrétnom čase. , územno-plánovaciu informáciu, stanovisko správcu cesty, stanovisko správcu zelene a pod. Medzi odborné útvary magistrátu patrí aj samotné oddelenie kultúry v prípade, ak je zamýšľané, že dielo po osadení sa stane vlastníctvom hlavného mesta – k takémuto zámeru sa vyjadruje vedúca odd. kultúry.), Kancelárie primátora a dotknutej mestskej časti.
4. Žiadosť spolu so substanoviskami predkladá oddelenie kultúry na rokovanie Komisie pre diela vo verejnom priestore v konzultačnom režime.
5. Podľa spôsobu vzniku diela sú dve možnosti:
   1. V prípade, ak ide o zámer diela, ktoré má vzísť zo súťaže, vyjadruje sa Komisia pre diela k súťažným podmienkam a mesto má v súťažnej porote svoje zastúpenie. Pre takéto prípady je vhodné medzi mestom a žiadateľom uzavrieť memorandum o spolupráci.
   2. V prípade, ak ide o zámer umiestnenia konkrétneho diela, postupuje sa ďalej v tzv. hodnotiacom režime Komisie pre diela (na zasadnutie v hodnotiacom režime oddelenie kultúry vyžiada stanoviská externých expertov). Ak Komisia zámer schváli, mesto vydá k zámeru súhlasné stanovisko.

Čo je Komisia pre diela vo verejnom priestore, kto ju tvorí, ako pracuje

„Už je spracované v kapitole Podoby verejného umenia“ Komisia pre diela vo verejnom priestore je poradným orgánom primátora vo veci posudzovania umiestňovania, premiestňovania a demontáže pomníkov, pamätníkov a umeleckých diel vo verejnom priestore. 

Jej členmi sú zástupcovia odborných organizácii mesta – Galérie mesta Bratislavy, Metropolitného inštitútu Bratislavy a Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. Z každej organizácie je jeden riadny člen a jeden náhradník. Na zasadnutie je vždy prizývaný aj zástupca/kyňa dotknutej mestskej časti, ktorý je na návrh starostu/tky nominovaný dekrétom primátora.

Komisia pracuje v dvoch režimoch:

• V konzultačnom – priestor pre konzultácie žiadateľov, prijímanie rámcových stanovísk
• V hodnotiacom – posudzovanie konkrétneho diela podľa presne stanovených kritérií bodovým hodnotením (viď nižšie) – záverom je schválenie alebo neschválenie zámeru

Zasadnutiu v hodnotiacom režime v konkrétnej veci vždy predchádza zasadnutie v konzultačnom režime. 

Zámer, ktorého realizácii prekážajú objektívne príčiny, nie je predkladaný do hodnotiaceho režimu (t. j. niektoré zámery sú odmietnuté v konzultačnom režime).

Komisia má aj troch externých expertov, ktorých posudky sú súčasťou hodnotiaceho režimu.

Činnosť komisie organizačne zabezpečuje oddelenie kultúry Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. 

Komisia je poradný orgán. Finálne rozhodnutie prijíma oddelenie kultúry v súčinnosti s Kanceláriou primátora. Žiadateľa o výsledku informuje oddelenie kultúry alebo iný odborný útvar magistrátu (v prípadoch, keď je vec postúpená inému príslušnému útvaru, napr. z hľadiska nakladania s pozemkom pod dielom).

Komisia zasadá podľa potreby, spravidla raz za dva mesiace.

Aktuálne zloženie Komisie:

Riadni členovia/členky:

• Mgr. Katarína Trnovská, ArtD. (GMB)
• PhDr. Ivo Štassel (MÚOP)
• Ing. arch. Marianna Páleníková (MIB)

Náhradní členovia/členky:

• PhDr. Jana Hamšíková (MÚOP)
• Ing. arch. Anna Bánhegyi (MIB)
• Mgr. Zoja Droppová (GMB)

K rozhodovaniu je vždy prizývaný zástupca/kyňa mestskej časti, na ktorej území je zamýšľaný zámer.

Externí experti komisie:

• Doc. Ing.arch. Pavol Pauliny, PhD.
• Ing. arch. Jakub Kopec
• Mgr. Sabina Jankovičová, ArtD.

Kontaktná osoba: Mgr. Peter Koska, oddelenie kultúry Magistrátu, peter.koska@bratislava.sk 0904 990 213

Viac na linku (tu je zverejnený Štatút Komisie)

Poznámka: Súčasná Komisia je zriadená rozhodnutím primátora a v tejto podobe začala pracovať na prelome rokov 2021/2022. Komisia nahradila predchádzajúcu Komisiu pre pamätníky a výtvarné zásahy do verejného priestoru (niekedy označovaná aj ako „pomníková komisia“). Predchádzajúca Komisia pracovala od roku 2013 do mája 2021 v gescii Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, mala iné zloženie a iné rozhodovacie postupy. 

Kritériá hodnotenia predložených návrhov členmi Komisie pre diela vo verejnom priestore v hodnotiacom režime Komisie:

Členovia komisie hodnotia návrhy a žiadosti na umiestnenie diela pridelením počtu bodov a písomným zdôvodnením bodového hodnotenia podľa týchto kritérií, pričom zohľadňujú stanoviská a posudky externých odborníkov a odborných útvarov mesta.

1. Význam diela z hľadiska jeho relevancie pre umiestnenie v meste (význam osobnosti, alebo udalosti, potreba, alebo vhodnosť umiestnenia umeleckého diela v exteriéri hlavného mesta / na verejnom priestranstve – princíp spoločenského významu osobnosti alebo udalosti pre mesto, resp. pre štát)

2. Vhodnosť umiestnenia diela v danej lokalite, alebo premiestnenia do danej lokality (Princíp zachovania mierky v danom priestore)

3. Väzba diela na danú lokalitu (Princíp väzby osobnosti alebo udalosti na danú lokalitu / objekt / ulicu)

4. Súlad s princípom dôstojného prostredia artefaktu bez rušivých prvkov a s princípom dodržania odstupov od existujúcich diel 

5. Umelecká kvalita diela, alebo podmienky na dosiahnutie kvality diela

6. Udržateľnosť umeleckého diela, vlastníctvo a spravovanie diela

7. Realizovateľnosť umeleckého diela (či návrh má zabezpečené financovanie)

V každej kategórii môže návrh získať od 0 do 70 bodov, celkový počet bodov za hodnotiteľa je maximálne 70 bodov. Návrh dovedna za celú komisiu môže získať maximálne 280 bodov. Minimálny počet bodov potrebný na kladné stanovisko komisie je 196 bodov, čo predstavuje 70%.

Na čo si dať pozor:

• Mesto nie je jediným regulátorom umiestňovania diel na svojom území (súhlasné stanovisko mesta so zámerom neznamená, že žiadateľ môže dielo hneď realizovať):
  • stavebný úrad: Pri zámere diela je potrebné si ujasniť, či ide o stavbu (väčšinou áno). Pokiaľ ide o stavbu, každé umiestnenie diela je potrebné ohlásiť príslušnému stavebnému úradu.
  • krajský pamiatkový úrad: V Bratislave sa nachádza množstvo pamiatkovo chránených budov (Zoznam pamiatkovo chránených budov), pamiatková rezervácia (mapa je na strane 13 Mapa pamiatok), 4 pamiatkové zóny (BA – centrálna mestská oblasť Centrálna mestská oblasť BA  , BA – Vajnory Pamiatky Vajnory  , BA – Rusovce Pamiatky Rusovce  , Areál rušňového depa Bratislava – východ Bratislava východ ). Niektoré národné kultúrne pamiatky sa rozprestierajú na veľkej ploche (napr. NKP Horský park, NKP Medická záhrada, NKP Sad Janka Kráľa vrátane predpolia až po breh Dunaja a oba mosty). Vo všetkých týchto prípadoch je potrebné obrátiť sa na KPÚ so žiadosťou o stanovisko.
  • správca cesty: správcom miestnej komunikácie (cesty) môže byť mesto a mestská časť. Cestou sa rozumie celý dopravný priestor, nielen vozovka, ale aj krajnice. V Bratislave sú situácie, že napr. na mestskom pozemku v priamej správe sa nachádza cesta v správe mestskej časti – v takom prípade je treba mať na zreteli predovšetkým správcu cesty. (V meste sa nachádzajú aj cesty v správe štátu a kraja – tie najväčšie, z hľadiska Manuálu zrejme nie sú relevantné)
  • protipovodňovaná ochrana a záplavové územia: Mapa záplavového územia a zobrazenie povodňovej línie Neodporúčame umiestňovať žiadne diela do záplavového územia, umiestňovanie čohokoľvek do záplavového územia podlieha súhlasu štátnych orgánov na úseku vodnej správy. Rovnako je však potrebné získať príslušné súhlasy pokiaľ ide o zámer umiestnenia diel vo vzdialenosti do 23 metrov od hranice záplavového územia.
  • mesto a mestská časť  ako orgán územného plánovania: zámery najmä väčších diel môžu byť v rozpore s územným plánom, teda s kódom konkrétneho územia. (Príklad: Pri zámere pamätnej tabule nie je potrebné overovať súlad s územným plánom. Pri zámere pamätníka umiestneného na otvorené priestranstvo je vždy dobré overiť súlad s územnoplánovacou informáciou. V prípade zámerov na mestských pozemkoch sa toto overuje v rámci získavania substanovísk odborných útvarov magistrátu na odd. usmerňovania investičnej činnosti Útvaru hlavného architekta)
  • správca zelene: pokiaľ má dielo zasiahnuť zeleň, je potrebné komunikovať so správcom zelene (žiadateľov vieme usmerniť podľa konkrétnej lokality)
• Zámer nového diela do verejného priestoru musí byť finančne krytý. 
• Každé dielo niekomu patrí. Pri zámeroch je potrebné mať doriešené, kto bude dielo po jeho osadení vlastniť a spravovať, kto bude dbať na jeho údržbu a opravy. 
• Pokiaľ je vlastník diela iný ako vlastník pozemku či fasády pod ním, vzájomný vzťah je nevyhnutné ošetriť zmluvne.
• Dielo musí byť bezpečné, mať zabezpečenú statiku, odolnosť proti poveternostným vplyvom a vandalom.

Je socha nehnuteľnosťou? Je socha, pamätník či fontána fontána stavbou? A akou?

Nechať toto do interného materiálu?  

Pri definícii nehnuteľnosti vychádzame z definície obsiahnutej v ustanovení §119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého sú nehnuteľnosťami pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Občiansky zákonník teda vymedzuje to, čo možno považovať za nehnuteľnosti, ale nevymedzuje pojem hnuteľná vec. Z definície nehnuteľnej veci tak len vyvodzujeme, že hnuteľnými vecami sú tie veci, ktoré nemožno považovať za nehnuteľnosti.

Zároveň, z uvedenej definície nehnuteľnosti podľa Občianskeho zákonníka je zrejmé, že nie každá stavba sa rovná automaticky nehnuteľnosť, pričom definíciu pojmu „stavba“ v Občianskom zákonníku nenachádzame. To, čo môžeme rozumieť stavbou nám vymedzuje čl. I § 2 ods. 1 zákona č. 25/2025 Z.z. stavebného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „stavebný zákon“), v zmysle ktorého stavbou je:

„stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, pričom pevným spojením stavby so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami, zemnými skrutkami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete technického vybavenia územia alebo e) umiestnenie pod zemou.“. 

Na základe uvedeného nie je možné všetky diela vo verejnom priestore alebo všetky sochy automaticky označiť za stavby alebo zahrnúť pod jednu (akúkoľvek) strešnú kategóriu z hľadiska práva. Väčšina diel vo verejnom priestore je stavbami, ale je potrebné vždy individuálne posudzovať prípad od prípadu či konkrétne dielo vo verejnom priestore spĺňa kritériá stavby. V tejto téme neexistuje jednotná doterajšia prax; naopak – sú príklady, keď sa rovnaká vec posudzovala rôzne rôznymi aktérmi.

Argumentačne nie je jednoznačne možné určiť či možno sochu označiť za hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, na túto otázku neexistujú výslovne ani odborné právne stanoviská či výklady alebo články, vždy sa musí k danej soche pristupovať individuálne najmä s ohľadom na spojenie s pevným podkladom a možnosťou demontáže bez jej poškodenia alebo poškodenia podkladu, prihliadať na to ako socha vznikla resp. aký postup bol zvolený pri jej vzniku – či sa postupovalo v intenciách stavebného zákona, ako je vedená v evidencii vlastníka, ako aj skúmať či nie je vedená v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu vedeného Pamiatkovým úradom.

Od 1.4.2025 platí nová Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 o členení stavieb.

Podľa nej:

•  fontány sú inžinierske vodné stavby – vodohospodárske stavby, kód 2216
•  sochy a pamätníky sú inžinierske stavby vybavenosti – stavby pre kultúru, kód 2520 (v celom znení: „nehnuteľná historická pamiatka ak nie je budovou, nehnuteľná kultúrna pamiatka ak nie je budovou, ruina, archeologické nálezisko, pomník, pamätník, umelecká alebo dekoratívna stavba“)

príloha

Príklad pomníka, ktorý je stavbou (je postavený stavebnými prácami a je pevne spojený so zemou):

Príklad pomníka, ktorý nie je stavbou (nebol postavený stavebnými prácami, nie je pevne spojený so zemou a jeho osadenie nevyžadovalo úpravu podkladu):

Diela umiestnené na fasádach samé osebe nie sú stavbami.
Príklady:

Špecifiká pri zámere umiestnenia dočasného umiestnenia diela:

• Začiatok procesu je rovnaký, vlastníkom procesu je pri pozemkoch a stavbách vo vlastníctve a priamej správe mesta oddelenie kultúry magistrátu, vecou sa zaoberá Komisia pre diela vo verejnom priestore. V prípade jej kladného vyjadrenia vec ďalej procesuje Sekcia správy nehnuteľností magistrátu:
  •  pokiaľ ide o umiestnenie v čase trvania od 1 do 364 dní je najvhodnejšie žiadať o zaujatie verejného priestranstva, za zaujatie sa platí miestna daň;
  •  pri trvaní 365 dní a dlhšie ide o nájom a je potrebné uzavrieť nájomnú zmluvu. Nájom môže byť za komerčné nájomné alebo za symbolické. Rozdiel je potom v tom, kto je oprávnený schváliť vec. 

Všeobecné upozornenia

Obsahová stránka a symbolika umeleckých diel vo verejnom priestore nesmie byť v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, nesmie niesť symboliku totalitných režimov, nesmie vzbudzovať k neznášanlivosti a diskriminácii.

V zmysle § 5 zákona č. 270/1995 o štátnom jazyku:

„Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník môže požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu. Na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach s textom nápisu v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, sa poradie textov neurčuje.“

Špecifiká pre pamätné tabule

Návrh zamýšľanej pamätnej tabule do verejného priestoru má byť profesionálne spracovaný grafickým dizajnérom alebo iným umelcom. Pokiaľ ide o výhradne textovú tabuľu, dizajn písma by mal navrhnúť odborník na typografiu.

Špecifiká pomníkov a pamätníkov (memoriálnych diel)

V prípade pomníkov osobnostiam a udalostiam, malo by uplynúť aspoň 5 rokov od úmrtia osobnosti alebo konania udalosti.

Spravidla by jedna osobnosť či udalosť mala mať v meste len jedno reprezentatívne memoriálne dielo.

Dobrý príklad súťaže návrhov – pamätník obetiam covid-19 (je možné sa ním inšpirovať)

Pamätník obetiam COVID-19

HDL: Nový stavebný zákon

Nový stavebný zákon (č. 25/2025) priniesol pre štát a samosprávy povinnosť umiestňovať do stavieb nových budov nové umelecké diela. Za napĺňanie týchto ustanovení je zodpovedný stavebník. Rolu v procese zohráva aj príslušný stavebný úrad. 

Mesto je pripravené ponúknuť svoje konzultačné kapacity.

Zákonná úprava je v § 30, ods. 7 – 9 zakotvená nasledovne:

(7) Ak ide o novú stavbu budovy podľa odseku 8 financovanú z verejných prostriedkov, ktorá je určená na užívanie verejnosťou, stavebník, ktorým je orgán verejnej moci, je povinný časť investičných prostriedkov z rozpočtu verejnej správy vyčleniť a použiť na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela v takejto stavbe v hodnote najmenej 0,5 % z predpokladanej hodnoty maximálne 500 000 eur na jednu stavbu.

(8) Povinnosť podľa odseku 7 sa vzťahuje na stavby, pri ktorých predpokladaná hodnota podľa osobitného predpisu je

a) vyššia ako 500 000 eur pri stavbách na účely školstva, starostlivosti o zdravie, kultúry, sociálnych vecí a stavbách, ktoré sú verejným priestranstvom,

b) vyššia ako 1 000 000 eur pri ostatných stavbách.

(9) Povinnosti podľa odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na stavby pre bezpečnosť štátu, stavby pre obranu štátu a na stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže.

---

❺ Správa a údržba trvalých diel vo verejnom priestore (existujúce diela)

text chýba

---

❻ Kompetencie jednotlivých aktérov

Mesto Bratislava koncepčne narába s monumentmi mesta a dielami vo verejnom priestore, zabezpečuje ich efektívnu správu a rešpektuje atribúty kvalitného verejného priestoru. Naprieč oddeleniami Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy oblasť umeleckých diel vo verejnom priestore zastrešuje oddelenie kultúry, ktoré v tejto téme koordinuje spoluprácu s ďalšími útvarmi magistrátu. Do témy umeleckých diel vo verejnom priestore tak vstupujú aj oddelenia a sekcie zaoberajúce sa vlastníckymi vzťahmi a právnym statusom pozemkov a budov vo vlastníctve mesta, správou a údržbou povrchov a zelene na verejných priestranstvách mesta, ošetrením zmluvných vzťahov medzi mestom a ďalšími aktérmi, účtovníctvom a ďalšími aspektami, ktoré s výkonom agendy k umeleckým dielam vo verejnom priestore súvisia. 

Nižšie uvádzame kľúčové útvary a organizácie hlavného mesta, ich pôsobnosť a zodpovednosť v téme umeleckých diel, ako aj ďalších aktérov z verejnej a štátnej správy, ktorí do nej vstupujú.

Oddelenie kultúry Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (oddelenie kultúry):

• je gestorom MÚOP, GMB a Komisie pre diela vo verejnom priestore, poradného orgánu primátora, a v oblasti umeleckých diel aj Marianum
• vedie evidenciu umeleckých diel, fontán a pamätných tabúľ vo verejnom priestore v majetku mesta, a na základe archívnych či iných materiálov zaraďuje existujúce alebo nové diela do majetku mesta, a následne ich zveruje do správy Marianum alebo iným aktérom (odkaz na evidenciu online?)
• prijíma a spracúva návrhy iniciatív o umiestnenie nových trvalých alebo dočasných umeleckých diel a pamätných tabúľ do verejného priestoru, žiada o substanoviská ďalšie príslušné útvary magistrátu, a po ich obdržaní predkladá návrh diela Komisii pre diela vo verejnom priestore
• prijíma podnety na údržbu existujúcich umeleckých diel, fontán a pamätných tabúľ vo verejnom priestore, a distribuuje ich správcovi týchto diel
• spolupracuje pri výkone agendy súvisiacej s umeleckými dielami s ďalšími príslušnými útvarmi magistrátu
• je zastúpené v Komisii pre diela vo verejnom priestore

1. Mestský ústav ochrany pamiatok (MÚOP):

• realizuje archívny výskum k vlastníctvu existujúcich umeleckých diel vo verejnom priestore
• vedie zoznam pamätihodností mesta, a spracúva podklady pre vyhlásenie pamätihodností mesta
• je zastúpený v Komisii pre diela vo verejnom priestore

2. Galéria mesta Bratislavy (GMB):

• realizuje výskumnú, výstavnú, vzdelávaciu a popularizačnú činnosť v téme umenia vo verejnom priestore
• výsledky svojho výskumu zverejňuje na verejne dostupnom portáli Umenie mesta Bratislavy, ktorý je kurátorským výberom existujúcim diel vo verejnom priestore mesta
• je zastúpená v Komisii pre diela vo verejnom priestore

3. Marianum:

• zabezpečuje správu, údržbu, reštaurovanie a premiestnenie prevažného množstva umeleckých diel, fontán a pamätných tabúľ vo verejnom priestore, ktoré sú v majetku hlavného mesta
• komunikuje s orgánmi verejnej a štátnej správy pri reštaurovaní či premiestnení o umeleckého diela, a vyhlasuje verejného obstarávanie na zhotoviteľa prác
• zodpovedá za prevádzku a pravidelnú kontrolu fontán vo verejnom priestore, ktoré sú zverené v jeho správe
• vypracúva pasportizáciu umeleckých diel v majetku mesta za účelom priorizácie potreby ich reštaurovania
• prijíma podnety na údržbu existujúcich umeleckých diel, fontán a pamätných tabúľ vo verejnom priestore, ktoré má v správe

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB):

• poskytuje usmernenie k umiestňovaniu nových umeleckých diel z hľadiska urbanizmu a charakteru verejného priestoru
• vyhlasuje verejné súťaže pre úpravy a rekonštrukcie verejných priestorov a poskytuje metodické usmernenia k súťažiam
• je zastúpený v Komisii pre diela vo verejnom priestore

MESTSKÉ ČASTI:

• vedú vlastné zoznamy pamätihodností a vyhlasujú nové pamätihodnosti na území mestskej časti
• zabezpečuje správu, údržbu, reštaurovanie a premiestnenie umeleckých diel, fontán a pamätných tabúľ vo verejnom priestore, ktoré sú v majetku príslušnej mestskej časti
• zabezpečuje správu, údržbu, reštaurovanie a premiestnenie umeleckých diel, fontán a pamätných tabúľ vo verejnom priestore, ktoré sú v majetku hlavného mesta a sú zverené do správy príslušnej mestskej časti
• v prípade umiestnenia nového umeleckého diela na jeho území je príslušná mestská časť zastúpená v Komisii pre diela vo verejnom priestore

KOMISIA PRE DIELA VO VEREJNOM PRIESTORE:

• zaoberá sa podnetmi na umiestnenie nových diel a pamätných tabúľ vo verejnom priestore mesta, a premiestnenie či odstránenie existujúcich diel v majetku mesta z verejného priestoru
• stanoviská komisie k vybraným iniciatívam sú následne podkladom pre rozhodovanie primátora k týmto návrhom
• zloženie komisie: oddelenie kultúry, MÚOP, GMB, MIB, prípadne mestské časti

VEREJNÁ SPRÁVA, ŠTÁTNA SPRÁVA A ĎALŠÍ AKTÉRI

Krajský pamiatkový úrad Bratislava (KPÚ BA):

• postupuje v zmysle nariadení zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“)
• v prípade umiestnenia nového diela na verejné priestranstvo, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou (napr. Sad Janka Kráľa, Horský park, …) alebo pamätnej tabule na fasádu objektu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, vydáva na základe žiadosti rozhodnutie o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky, v ktorom posudzuje zámer umiestnenia takéhoto diela ako prípustný alebo neprípustný s ohľadom na pamiatkové hodnoty národnej kultúrnej pamiatky (pozn.: nevyjadruje sa k výtvarným a obsahovým kvalitám nových diel, posudzuje len vplyv na pamiatkové hodnoty národnej kultúrnej pamiatky)
• v prípade zámeru reštaurovania umeleckého diela, fontány alebo pamätnej tabule, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, vydáva na základe žiadosti rozhodnutie o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky, v ktorom posudzuje koncepčný a materiálovo-technologický postup obnovy takýchto diel
• v prípade umiestnenia nového diela a pamätnej tabule na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava a Pamiatkovej zóny Bratislava – Centrálna mestská oblasť, vydáva na základe žiadosti rozhodnutie k umiestneniu nového diela, v ktorom posudzuje zámer umiestnenia takéhoto diela ako prípustný alebo neprípustný s ohľadom na pamiatkové hodnoty týchto území (pozn.: nevyjadruje sa k výtvarným a obsahovým kvalitám nových diel, posudzuje len vplyv na pamiatkové hodnoty územia)
• až po vydaní rozhodnutia pamiatkového úradu, prípadne po vydaní rozhodnutia stavebného úradu, ku ktorému bolo doložené rozhodnutie stavebného úradu, je možné realizovať navrhované zásahy

Stavebný úrad miestne príslušnej mestskej časti:

• postupuje v zmysle nariadení zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“)
• pri zámere umiestniť nové umelecké dielo, prípadne premiestniť alebo odstrániť umelecké dielo z verejného priestoru, je tieto práce možné realizovať až po doručení vyjadrenia od miestne príslušného úradu – ten o veci rozhoduje z hľadiska stavebného zákona, prípadne na základe vyjadrení od iných dotknutých orgánov (napr. krajský pamiatkový úrad)
• k predmetnej akcii si stavebný úrad môže zažiadať aj ďalšie podklady (napr. projektovú dokumentáciu, statické posúdenie, technickú správu a pod.), na základe ktorých vydá svoje vyjadrenie k veci – až po doručení vyjadrenia stavebného úradu je možné realizovať pripravované práce

Autori umeleckých diel, dediči autorských práv a Slovenské centrum dizajnu (SCD):

• v prípade zámeru zásahu do autorského umeleckého diela vo verejnom priestore, jeho premiestnení či odstránení z verejného priestoru, je vlastník diela povinný postupovať podľa nariadení zákona č. 185/2015 Z. z. (ďalej len „autorský zákon“)
• pri premiestnení alebo odstránení diela z verejného priestoru je vlastník diela o tejto veci v primeranej lehote informovať autora umeleckého diela
• ak autor diela nežije, vlastník o tomto zámere informuje dedičov autorských práv
• ak autor alebo dediči autorských práv k dielu nie sú známi a nie je možné ich dohľadať, vlastník diela o tomto zámere informuje Slovenské centrum dizajnu

❼ Komunikácia a vzdelávanie verejnosti

Chýba text – Milk + GMB

---

Zdroje a použitá literatúra

Doplniť